BOŽE, AKO TO VLASTNE SO MNOU MYSLÍŠ?!

            Páter Pio bol vysvätený za kňaza skôr, ako to bolo plánované. Stalo sa tak z obavy o jeho život. Trpel chorobou, ktorú sa lekárom nepodarilo diagnostikovať a ktorej príznaky sa vždy zhoršili za múrmi kapucínskeho kláštora.
            A tak predstavení uvažovali o uvoľnení pátra Pia z príslušnosti k rádu. Páter Pio bol z toho zmätený. Tak si bol pred rokmi istý svojím povolaním k bratom! Kňazstvo prežíval celým srdcom, ale on nechcel byť iba kňazom, on túžil žiť svoje kňazstvo v komunite! Vidina budúcnosti mimo bratov ho skľučovala. Prosil Pannu Máriu o to, aby mu vyprosila milosť medzi nimi ostať, no ako povedal, ona mu naznačila, že túto žiadosť nie je potrebné predniesť jej Synovi.
            Vždy je veľmi ťažké, keď najprv človek cíti istotu v tom, že Boh ho k niečomu povoláva, on odpovie svojím „fiat“, a potom sa to zrazu začne rúcať, akoby to nebola pravda. Kladie svoje „prečo?“, ale Boh málokedy vysvetľuje dôvody pre človeka nepochopiteľných zlomov.
            Páter Pio pochopil, že jediné, čo je preňho dôležité, je hľadať Božiu vôľu a chcieť ju naplniť. Neanalyzovať príčiny, ktoré pozná iba Boh. Tak žiť chudobu v duchu, ktorú evanjelium blahoslaví. Veď Mária s Jozefom boli ako prví, ktorí „nepochopili slovo, ktoré im Ježiš hovoril“. (Lk 2, 50)

            Nelám si hlavu nad ťažkými problémami a nemudruj o skrytých rozhodnutiach Božích. Tieto veci presahujú každý ľudský úsudok a nijaké skúmanie nemôže zdôvodniť Božie riadenie.                                                                    
                                                                                                          Tomáš Kempenský